Foto: Reykjavík, http://www.flickr.com/photos/unleashedlive/7574543840/

Veľmi zaujímavé slová na tému rozvoja Islandu od Johna Thackara. Island pre mnohých z nás nepochybne predstavuje hlavne čistú a nepoškvrnenú prírodu. Turistom, ktorí na týždeň na Island zavítajú, sa krajina javí ako bohatá. Pravda je ale taká, že turizmus Island neuživí, hoci v súčasnosti zažíva rast. Ako však autor uvádza, rastie hlavne preto, že súčasné ceny spiatočných leteniek z Londýna nie sú vyššie ako týždenný plat priemerného zamestnaného Brita. A to nie je práve podmienka, s ktorou je možné do budúcna rátať. Krajina a jej obyvatelia potrebujú solídny zdroj príjmov, pokiaľ sa nechcú vrátiť k životu v chatkách so zatrávnenou strechou. Niekedy je debata vnútri Islandu o jeho budúcnosti až takto vyhranená. „Predať krajinu, jej telo a dušu, alebo ísť naspäť do chát.“

Reč je o budúcnosti ťažkého priemyslu, hlavne produkcii hliníka. Tá je veľmi náročná na elektrickú energiu – a Island vie práve vďaka geotermálnym prameňom a vodným elektrárňam túto energiu poskytnúť vo veľkom množstve a veľmi lacno. Výroba hliníka je najdôležitejším priemyselným oborom na ostrove. Národna energetická spoločnosť na Islande sa rada pýši tým, že jej elektrárne sú vďaka geotermálnej energii a dažďom zelenšie než tie ostatné. Skutočný obrázok je však iný. Táto energia sa používa v hlinikárskom priemysle, ktorý patrí medzi najšpinavšie odvetvia na svete. Viac v článku na http://observatory.designobserver.com/feature/love-vs-power-in-iceland/35028/

Ďalšia správa je opäť z prostredia elektrární. Netradične, 2 nové hydroelektrárne v Nórsku boli navrhnuté, aby zvýraznili dramatickú krajinnú scenériu Nórska. Ťažko si predstaviť, že niečo tak chladné a strojové môže byť pekné. Výsledok je však pôsobivý – posúďte sami. Fotogalériu nájdete na http://inhabitat.com/paradoxically-beautiful-power-plants-are-designed-to-enhance-norway%E2%80%99s-dramatic-landscape/power-stations-bjornstokk-ovre-forsland-stein-hamre-arkitektkontor-as-1/?extend=1

Najstarší národný park Nórska oslavuje 50 rokov existencie.Národný park Rondane bol síce otvorený 21. decembra, keďže je však vtedy v Nórsku tma (a zima), za deň osláv bol zvolený 11. august – tzv. Nasjonalparkdagen – deň všetkých národných parkov v Nórsku (v súčasnosti 41).

http://www.nationalparkstraveler.com/2012/07/parks-beyond-borders-norways-1st-park-50-crusader-coins-israel-tanzania-more-kilamanjaro-budget-thre10227

A ešte jedno výročie. Pred 30 rokmi preplávala z Ameriky do Nórska replika vikingskej lode – Hjemkomst (Homecoming). Ako píše Helmut Schmidt, niektoré sny, hoci boli dosnívané, neztrácajú svoju silu. Keď v roku 1971 prišiel Bob Asp s nápadom preplávať Atlantik na vlasnoručne zhotovenej lodi, u mnohých vzbudzoval len smiech. O 11 rokov neskôr sa z neho stal hrdina. Článok obsahuje polhodinové video o tejto strhujúcej ceste. http://www.inforum.com/event/article/id/367278/

10 vecí, ktoré by ste mali vediet o švédskej kultúre stravovania. Tak prejdime k menej kontroverzným témam. A reč nebude len o masových guľkách z Ikey. V článku za odkazom si môžete pozrieť, ako vyzerá vo Švédsku obľúbená omáčka z „nízkokríčkových“ brusníc, pekne naaranžované slede, tenučký chrumkavý chlieb – pravý knäckebröd (v 70. rokoch vo Švédsku prebiehala vládna kampaň, aby obyvatelia denne jedli 6-8 krajcov chleba, vrátane tohto) či tzv. otvorené sendviče – http://www.sweden.se/eng/Home/Lifestyle/Food-drink/Reading/10-things-to-know-about-Swedens-food-culture/

Na ďalekom a studenom Grónsku začne tým špecialistov z Dánska s odkrývaním dinosaurov. Tiež ste si spomenuli na kultový film Vec?:) Kostry dvoch dinosaurov boli objavené už v roku 1991, až teraz sa však zhromaždilo dostatok zdrojov (približne 1 milión EUR), aby bolo o tieto cenné pozostatky postarané. http://greenlandtoday.com/gb/category/excavation-of-dinosaurs-in-greenland-349/

V Helsinkách sa uskutoční najväčšia operácia svojho druhu v krajine – 130 metrový most bude posunutý o 17 metrov. Časť metra medzi Ruoholahti a Kulosaari bude 9 dní mimo prevádzku. http://whatsupfinland.org/english/bridge-work-cuts-off-metro-traffic-in-helsinki/

Čo v súčasnej dobe znamená a ako vyzerá moderný život vo Švédsku? Cestovanie motorkou naprieč krajinou môže poskytnúť množstvo podnetných odpovedí. Pustite si 10-minútové interview s človekom, ktorý sa na takúto cestu podujal – mimochodom, s veľmi zrozumiteľnou angličtinou. http://sverigesradio.se/sida/artikel.aspx?programid=2054&artikel=5191860

Ak ste boli v Nórsku a pýtali ste sa tam niekoho na predpoveď počasia, pravdepodobne vám odporučil stránku www.yr.no. V princípe sa jedná o štandardný portál o počasí, evidentne však má v sebe niečo, čo priťahuje. Minulý mesiac ho totiž navštívilo viac ako 10 miliónov užívateľov z takmer každej krajiny sveta. Z Ugandy to bolo napríklad 227 unikátnych užívateľov, z Juhoafrickej republiky až 161.000. http://www.norwaypost.no/local-shortnews/norwegian-weather-forecasts-popular-abroad-27163-27163.html

Fínsku sa podaril husársky kúsok, dvojročné dlhopisy predávalo za negatívny úrok http://online.wsj.com/article/BT-CO-20120712-703228.html

Bol oznámený víťazný návrh dominanty západnej časti Helsínk. Úrad pre územné plánovanie v Helsinkách a oceliarska spoločnosť Ruukki zorganizovala minulý rok súťaž medzi študentmi architektonických škôl. http://www.archdaily.com/254619/winning-proposal-for-koivusaari-helsinki/

Medzinárodný jazzový festival sa od pondelka do soboty (16.-21. júla) koná v 25-tisícovom nórskom Molde. Počas tohto týždňa navštívi toto mesto jazzu a ruží okolo 100.000 ľudí, aby sa zúčastnili najstaršieho jazzového festivalu v Európe. Koná sa pravidelne od roku 1961 a tento rok na ňom okrem iných vystúpia Norah Jones, Gary Clark alebo Janelle Monáe. Na obrázku časť Atlantic road (Atlanterhavsveien) medzi Kristiansundom a Molde. Viac informácií na oficiálnej stránke koncertu http://www.moldejazz.no/2012/ a o samotnom mestečku na http://www.visitmolde.com/en/ (obe stránky v angličtine).

V Stockholme sa uskutočnil prieskum medzi miestnymi obyvateľmi, čo by odporučili vidieť návštevníkom mimo hlavného mesta, respektíve, aké sú ich obľúbené miesta. Dominovali hlavne ostrovy a pláže, celý zoznam nájdete na http://www.thelocal.se/gallery/stockholm/2480/

Zelená linka v stockholmskom metre bude jazdiť automaticky. Vlak bude pod dohľadom kamier a vodič bude len otvárať a zatvárať dvere. http://sverigesradio.se/sida/artikel.aspx?programid=2054&artikel=5185137

Fínsko a Estónsko majú k sebe blízko. Nielen geograficky a jazykovo (oba jazyky patria do skupiny ugrofínskych jazykov), ale i ekonomicky. Hospodárska úroveň je síce veľmi rozdielna, to je však príčina, ktorá ich zároveň premosťuje. V čom sa to prejavuje? Fínsky denník yle.fi priniesol v rozmedzí jedného týždňa dve správy; prvá sa týkala toho, ako Estónsko na nízke dane, lacnú pracovnú silu a dobré podnikateľské prostredie láka fínske firmy. http://yle.fi/uutiset/estonia_attracts_finnish_companies/6201041 Tok na pracovnom trhu však pracuje i opačným smerom a Estónsko vo významnej miere prichádza o lekárov, ktorí za lukratívnejšou kariérou odchádzajú práve do Fínska.  http://yle.fi/uutiset/estonian_brain_drain_boon_to_finland/6207904

Dozvedel som sa, že po Nórsku majú svoj svoj tradičný sveter i na Islande, volá sa lopapeysa a pochádza z tamojšej (podľa Islanďanov) najkvalitnejšej ovčej vlny. Neprekvapilo by ma, keby svoj tradičný sveter mali i Fíni a Švédi:) http://grapevine.is/Home/ReadArticle/Lopapeysa-For-Everyone

Švédskej organizácii Svensk Handel bola pridelená úloha vypracovať univerzálny systém značenia veľkosti oblečenia predávaného v Európe. V súčasnosti sú medzi krajinami neprehľadné rozdiely, švédska 38 je vo Francúzsku 42 a v Taliansku 44. http://sverigesradio.se/sida/artikel.aspx?programid=2054&artikel=5188304

Reklamy