Nebude pravdepodobne dlho trvať, kým v Grónsku vyrastú ťažobné polia. A nezávislosť ostrova môže byť za rohom.

Grónsko je autonómnou krajinou v rámci Dánskeho kráľovstva. Najväčší ostrov na svete je politicky a kultúrne spätý s Európou už viac ako tisíc rokov. Hlavou Grónska je dánska kráľovná Margarethe II., ostrov má 31-členný parlament a vládu na čele s premiérom.

http://www.flickr.com/photos/chrissy575/4032862423/
 

Asi polovica rozpočtu je tvorená dotáciami z Dánska, významnou položkou je tiež predaj rybárskych licencií a príspevky z EÚ. Ekonomika krajiny je založená na rybolove, v posledných rokoch rastie význam turizmu a ťažobného priemyslu. Dánske dotácie dosahujú ročne 450 miliónov EUR, postupne však budú znižované spolu s tým, ako budú rásť príjmy ostrova z ťažby nerastných surovín.

A tie môžu byť rozprávkové. Grónsko je mimoriadne bohaté na nerastné suroviny, hlavne vzácne kovy a drahokami a už teraz začína z ťažby získavať významné príjmy. Tie sú krokom k úplnej nezávislosti od Dánska.

Suroviny sú ukryté pod mohutnou vrstvou ľadu, ako však ukázali nedávne satelitné zábery, tento rok sa významne topil sneh na 97 percentách grónskej pokrývky (v lete sa zväčša topí len 50 % pokrývky), v dôsledku čoho budú zdroje v nadchádzajúcich desaťročiach značne dostupnejšie.

Okolo Grónska sa tak začínajú zlietať povestné supy v podobe ťažobných firiem a ich zástupcov vo vládach krajín. EÚ prostredníctvom Antonia Tajaniho, viceprezidenta Európskej komisie, rokuje s grónskou vládou o dohode o spoločnom postupe v ťažbe vzácnych zdrojov, zlata, železnej rudy ale i ropy a zemného plynu, ktorého je na ostrove hojné množstvo. Krajina tiež jedná s USA a Čínou.

Pozornosť na seba upútal súčasný grónsky premiér, Kuupik Kleist, ktorý vážne zvažuje posun k úplnej nezávislosti ostrova.

Pre lepšiu predstavu o dôležitosti vzácnych kovov uvádzam nasledujúce vysvetľujúce informácie. Komu sa nechce čítať, môže tento modrý text preskočiť.

Pozrime sa bližšie na zúbok vzácnym kovom. Nie sú to totiž len také suroviny, ktoré by bolo možné získať kdekoľvek.

Pred dvoma rokmi sa neďaleko sporných ostrovov v Juhočínskom mori zrazila čínska rybárska loď s plavidlom japonskej pobrežnej hliadky. Kolízia vyvolala sled udalostí, ktoré viedli k očividnému prerušeniu  čínskych dodávok vzácnych zemín do Japonska, životne dôležitých zložiek v mnohých hi-tech výrobkoch. Svet si zrazu uvedomil, že Čína, centrum pre 95 % globálnej produkcie vzácnych zemín, drží alarmujúci strategický monopol.
O čínskom obmedzení dodávok informovali aj domáce spravodajské portály – Akcie neznámých těžařů se nafukují. Může za to strach o vzácné kovy z Číny – idnes.czČína má novou páku na Západ: vzácné kovy – ihned.czNa burzách hrozí další bublina, tentokrát jde o vzácné kovy – lidovky.cz.

Udalosť vyvolala niekoľko otázok. Ktoré faktory umožnili Číne, aby sa stala svetovou jednotkou v ťažbe vzácnych zemín? Aký silný monopol predstavuje 95 % trhový podiel? Čo by mohlo podkopať súčasnú čínsku dominanciu? Vynikajúci úvod do problematiky a vysvetlenie, prečo sú vzácne zeminy ďalšou bublinou čakajúcou na prasknutie, ponúka americký učiteľ ekonómie Ed Dolan.

V moderných technológiách došlo za posledné roky k dramatickému nárastu spotreby, vzácne kovy sa využívajú pre:

  • Mobilné telefóny, TV, pevné disky, hybridné automobily
  • Magnety, veterné elektrárne, výrobu supravodičov
  • Lasery, optické káble, radary, okuliare pre nočné videnie

Prvky vzácnych zemín však paradoxne nie sú až také vzácne

  • 17 prvkov vzácnych zemín – lantanoidy + lantán, skandium a ytrium
  • Všetky tieto prvky sú v zemskej kôre zastúpené vo väčšej miere než zlato (najmenej bežné lutécium je 200x hojnejšie než zlato), niektorých je viac než olova
  • Dôvod, prečo sa ťažko ťažia je ten, že sa nachádzajú výhradne v nízkych koncentráciách
  • Na druhej strane sú rozptýlené po celom svete, hlavní producenti:
    • Do roku 1960: India, Brazília, JAR
    • 1960-1990: Mountain Pass v Kalifornii
    • Od konca 90. rokov: Čína

Dôvody čínskej dominancie

  • Dobré zásoby rudy, hoci nie unikátne dobré
  • Nízka cena práce
  • Azda najdôležitejší – ťažba je spojená s produkciou nepríjemných odpadov:
    • Environmentálne problémy boli hlavným dôvodom pre zatvorenie baní v Kalifornii
    • Čeliac nízko nákladovej čínskej konkurencii radšej bane zatvorili, než by podnikli potrebné investície

Monopolná sila?

Súčasná situácia vykazuje prvky krátkodobej monopolnej sily. V krátkom období je ponuka vzácnych zemín oveľa menej elastická než v dlhom období – krátkodobé zvýšenie ponuky môže vzísť iba z už otvorených baní, prípadne, vo veľmi obmedzenej miere, z recyklácie počítačov a podobných zariadení. Taktiež krátkodobý dopyt je neelastický. Nie je možné nahradiť neodym niklom v magnete a čakať, že výrobok bude stále robiť svoju prácu.

Čínske zníženie dodávok tak čas od času zapríčiňuje závratné rasty cien:

  • Neodym: apríl 2010 -> október 2010: 41USD/kg -> 92USD/kg
  • Cérium: apríl 2010 -> október 2010: 4,70USD/kg -> 36USD/kg

Z dlhodobého hľadiska však všetko ukazuje na vyššiu elasticitu ponuky i dopytu – tlač je plná otváraní starých baní

  • Kalifornský Mountain Pass by sa mal otvárať v roku 2011 (no ťažba začne najskôr o 6-7 rokov, a to už na mieste prebehol geologický prieskum a firma už má väčšinu povolení)
  • Kanadské firmy postupujú s projektami vo Wyomingu, Tanzánii a inde
  • Austrália ako dodávateľ takmer všetkých ostatných nerastov taktiež môže zohrať rolu (hovorí sa o zhruba 3 rokoch)
  • Strana dopytu – nie je celkom pravda, že vzácne zeminy sú v súčasných hi-tech produktoch nezastúpiteľné
  • Množstvo technológií založených na vzácnych prvkoch vzniklo hlavne kvôli rozumnej cene a spoľahlivej dostupnosti
  • Vynájdenie nových technológií zaberie čas, ale výskumy už prebiehajú – Japonsko ohlásilo úspech vo vývoji elektromotorov pre automobily bez použitia vzácnych zemín
  • Ďalšie technológie súťažia, aby nahradili komponenty v počítačoch
  • Kórejská vláda taktiež podporuje vývoj na substitúciu vzácnych zemín

Čo bude nasledovať

Akékoľvek snahy o zneužitie svojho postavenie založené na krátkodobej elasticite iba urýchlia vývoj alternatívnych zdrojov a nových technológií. Vysoké ceny týchto nerastov pôjdu dolu, Čína bude praktikovať stratégiu limitnej ceny. Ide o klasickú monopolnú taktiku, ceny sú držané na takej úrovni, aby produkovali mierne ale stabilné zisky, dostatočne nízke, aby odrádzali od rastu konkurencie. Zároveň bude rastúci čínsky hi-tech priemysel absorbovať čoraz viac týchto zemín. Preferenčný prístup k týmto surovinám bude následne poskytovať čínskemu priemyslu komparatívnu výhodu dlhšiu dobu, než by bola Čína schopná udržať si svoje takmer monopolné postavenie dodávok vzácnych zemín. Konkurenti v Ázii, Severnej Amerike a Európe by sa mali zamyslieť nad stimulmi pre vývoj alternatívnych zdrojov a nových technológií nevyužívajúcich vzácne zeminy.

S alebo bez vládnej pomoci bude čínska dominancia klesať. Po incidente v Juhočínskom mori obavy o dodávky i ceny zrýchlili výskum a investície do takej miery, že „dlhodobá perspektíva“ sa rýchlo približuje.

Vidíme teda, že biznis vzácnych kovov nie je jendoduché odvetvie. Slovami Antonia Tajaniho – “Vo veci surovinových zdrojov potrebujeme nové partnerstvá s inými krajinami. Európa nie je bohatá na prírodné zdroje a [tieto partnerstvá] potrebujeme zlepšiť.” Grónsku sa naopak otvárajú dvere pre rozprávkové príjmy.

Európa disponuje technológiami schopnými tieto príjmy zrealizovať. Ochrana prírody má byť jedným z hlavných faktorov vyjednávania. 

Cez Grónsko na Severný pól

Ako bolo uvedené vyššie, príjmy z ťažby majú viesť k úplnej nezávislosti od Dánska. Otázka samostatnosti Grónska však nie je citlivá len kvôli nerastnému bohatstvu ostrova. Dánsko si kontrolou nad Grónskom udržiava nárok na prístup k Arktíde, ktorej nerastné bohatstvo je ešte o stupeň vyššie od toho grónskeho. Práve v tomto období Dánsko plánuje predložiť formálny nárok na obrovskú oblasť Arktídy (podobné kroky robí Rusko i Kanada).

31. júla tohto roku vyslalo Dánsko z nórskych Špicberg švédsky ľadoborec Oden, ktorý má nazhromaždiť seizmické a hĺbkové údaje ako podklady pre žiadosť o územie, ktorej termín vyprší v novembri 2014.

S územím, ktoré vlastní krajina, spadá do správy danej krajiny i priľahlá morská oblasť do vzdialenosti 200 námorných míľ od pobrežia, v ktorej krajina vykonáva výhradnú ekonomickú činnosť (ťažba ropy, rybolov).

V článku boli použité nasledujúce zdroje:

Reklamy